|
|
 |
| Cestou do obce Píla 310m, kde na mňa "čaká" vláčik, som nad Divínskymi Lazmi úplne znenazdajky stretol kamaráta Jožka Zábojníka zo Žiliny. Naše zvítanie bolo typicky "turistické": a ty sa kde tu berieš?, čože ja, ale ty tu čo robíš? Jozef odpovedal, že:...dorábam moje červené turistické chodníky, vieš. Ešte mi chýba maličkosť, prejsť posledných, nejakých 500 kilometrov. A ja som mu odtušil (pozerajúc na hodinky):..nóó, dnes už to asi nestihneš, či? Aby bolo jasné: Jozef je tiež dôchodca a má pred sebou taký strednodobý projekt: pokúša sa prejsť všetkými turistickými chodníkmi na Slovensku, ktoré sú značené červenou farbou. Nečudujte sa, prosím, vyzerá podobne ako ja - celkom normálne a zdravo!!??!! Čo je však udivujúce, vyrozprával mi aj jeho stretnutie s medveďmi. Bolo to zaujímavé, ale keď končil s tým, že to bolo dnes, mal som sto chutí začať sa hádať sám so sebou hneď tu, vedľa neho. Ono, žijeme dobu, prazvláštnu dobu, kedy je dôležitejšie chrániť zvierata, ako ľudí. Tí zúfalci, hovorím o ochráncoch prírody, o dobrovoľných ochráncoch prírody, ktorí sú do jedného nositeľmi Nóbelových cien a títo majú, čuduj sa svete obrovský vplyv a aj možnosti hlásať tie svoje psychopatické výlevy na všetky strany. No nič, rozkecal som sa akosi. Pozabudol som na chvíľu, že všetko to sledujú ďalší psychopati za oceánom. Dôležité je, že som sa dostal domov živý (ale nevyliečený-hi-hli) a v poriadku. Medvede sú opäť mojími kamarátmi, ale...neviem dokedy. Kedy príde ten deň, tá hodina, ten okamih...Text a obrázky, ako inak, opäť Dca Števo Hudák, majster turistiky. | |
| Obrázkov celkom: 9 | Pomoc | |