|
|
 |
|
| Na moje naliehanie, čo bolo na tomto projekte naj...naj...naj...sa obaja zhodli: V Západných Tatrách nám počasie mimoriadne prialo. Ďalej sa podmienky už iba zhoršovali. Prechod začínal každy s 25. kilovým batohom a končili s desiatimi kilami. Najhoršie bolo v Mengusovskom sedle, kde fúkal príšerný vietor a ďalej, až po Žabáka, kde ale už padal dážď so snehom a tak boli kompletne obalení ľadom. A čo strava? - Mišo hovorí: bola vynikajúca, dehydrovaná, sušené klobásky, saláma, cesnáčik, tri tyčinky čokoládky na deň, oriešky, vitamíny, cereálny chleb a tak. Celý hrebeň je extrémne náročný na psychiku - vietor, hmla, mokré spacáky, mokré topánky, zima, náročné lezenie. Najhorší bivak prežili v Mengusovskom sedle v silnom vetre a potom nasledujúcich sedem - v mokrých spacákoch. Najťažšie chvíle, či lepšie dní prežili práve na Mengušákoch, Žabom koni, Východnej železnej bráne, na Kačáku i Batizovskom štíte. Prešli všetky tatranské vrcholy, neobišli ani jeden - bolo ich vyše stotridsať. No a čo najkrajšie momenty?: Najkrajšie pocity mnou lomcovali pri západe slnka na Kolovom štíte, hovorí Mišo. Myslel som si, že to už máme "vo vrecku", ale - nemali sme. Po 15. dňoch, 14. marca večer, končili hrebeňovku v Tatranskej Kotline. Napriek extrémnym podmienkam i výkonom, stíhali vnímať aj krásu Tatier. Tatry sú nádherné, no nie všetko sme stihli aj zdokumentovať. Tie najkrajšie "zábery" tak zostanú iba v našej pamäti" - hovoria Mišo i Adam. Na obrázku zľava predseda PKT Diviaky Štefan Hudák gratuluje k excelentnému výkonu a ďakuje za návštevu 33. Festivalu ĽUDIA a HORY v Turčianskych Tepliciach Mišovi Sabovčíkovi a Adam Kadlečíkovi. | |
| Obrázkov celkom: 29 | Pomoc | |